V mladosti nám stačil vak, stan a dobrá partia ľudí okolo nás. Vedeli sme sa vybrať na dovolenku zo dňa na deň. Bez dlhých príprav. Spontánne. Pri pohľade na mládež s plecniakmi na chrbte a bezstarostným úsmevom na perách im závidím v dobrom Či by som sa len rada pridala k ním.

• Niekto rád trávi dovolenku na bicykli. Pred časom som počula rozhovor s chlapíkom, ktorý prešiel na bicykli hodný kus sveta. Rozprával s takým nadšením, že ho bola radosť počúvať. Na otázku redaktorky na druh bicykla ma prekvapila jeho odpoveď. Bicykel vraj nie je potrebný drahý. On vraj na 70€ prešiel celé Slovensko. Nebol to veru namyslený chlapík s bicyklom drahším ako auto, ale úprimný nadšenec, pre ktorého poznávanie za sedadla bolo tým najdôležitejším.
• Milovníci šoférovania radi aj na dovolenku chodia autom. Mnoho vecí sa do neho zmestí. Človek sa môže zastaviť, kde sa mu zachce. Pozrieť si okolité miesta, ochutnať miestne špeciality. Cez noc prenocovať a nenáhlivo sa pobrať ďalej.
• Aj cesta autobusom má svoje výhody. Nemusíme sa sústrediť na šoférovanie a z okna môžeme sledovať okolitú prírodu, krajiny, pamiatky, ľudí. Toto sa z lietadla jednoducho nedá.
• Letecké dovolenky majú ale iné výhody. Za pár hodín sme na inom konci sveta, na inom svetadiely. V dnešnej uponáhľanej dobe to je hádam najčastejší spôsob dopravy.
• Nádychom exotiky vonia dovolenka na lodi. Zaoceánske lode sú ohromne veľké kolosy so stovkami kajút, reštauráciami, kinom, bazénom. Ak netrpíte morskou nemocou je to zážitok na celý život. Skúste to veru aspoň jeden jedinký raz.

Všetko má svoj čas. Aj spôsob cesty na dovolenku. Mení sa veru s vekom a s naším zdravotným stavom. Priznávam bez mučenia, že je to aj vec vlastného pohodlia. Nie je podstatný natoľko spôsob dopravy ako to, s kým dovolenku trávime a či si ju vôbec doprajeme.